Sopka na juhovýchode Iránu, o ktorej sa dlhé roky predpokladalo, že je vyhasnutá už viac ako 700 000 rokov, prejavila nečakané známky aktivity.
Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Geophysical Research Letters sa oblasť v blízkosti vrcholu sopky Taftan zdvihla o 9 centimetrov len za desať mesiacov – medzi júlom 2023 a májom 2024.
Tento jav naznačuje, že plyny sa môžu hromadiť pod povrchom.
Zvýšený záujem vedcov o sopku Taftan
Fenomen prilákal pozornosť vedeckej komunity, najmä preto, že pôda sa nevrátila do pôvodnej úrovne.
To naznačuje, že vnútri sopky rastie tlak. Objav viedol Pablo González, vulkanológ z Inštitútu prírodných produktov a agrobiológie (IPNA-CSIC), ktorý patrí pod Španielsku radu pre vedecký výskum (CSIC).
„Sopka sa bude musieť v budúcnosti nejako uvoľniť – buď násilne, alebo mierne,“ uviedol González pre portál Live Science.
„Nie je dôvod obávať sa bezprostrednej erupcie, no sopku treba pozorne monitorovať.“
Plytký zdroj pohybu a možné príčiny
Dáta ukazujú, že motor tohto zdvihu sa nachádza medzi 490 a 630 metrami pod povrchom, čo je pomerne plytké v porovnaní so štandardmi vulkánov.
Hlavná magmatická komora sa však nachádza vo väčšej hĺbke – viac ako 3,5 kilometra pod zemou.
Vedci vylúčili externé príčiny, ako sú zemetrasenia či silné dažde.
Zostávajú dve hypotézy:
- Zmena v hydrotermálnej sieti sopky, ktorá by mohla zadržiavať plyny a zvyšovať vnútorný tlak.
- Vzostup malej dávky magmy, ktorá uvoľňuje plyny a spôsobuje pomalé nadúvanie povrchu.
Podľa Live Science síce výskumníci neočakávajú bezprostrednú erupciu, González zdôrazňuje potrebu neustáleho monitorovania.
„Táto štúdia nemá za cieľ vyvolať paniku,“ povedal.
„Je to upozornenie, aby iránske úrady vyčlenili zdroje a nainštalovali systémy sledovania a analýzy v oblasti.“
Vyhasnutá alebo len spiaca sopka?
Tradične sa sopka považuje za vyhasnutú, ak nevybuchla od začiatku holocénu, teda približne pred 11 700 rokmi.
Nové dôkazy však naznačujú, že sopka Taftan, nachádzajúca sa vo výške 3 940 metrov nad morom, môže byť len spiaca.
Taftan je stratovulkán nachádzajúci sa v horskej a odľahlej oblasti južného Iránu, blízko hraníc s Pakistanom.
Jeho vznik súvisí so subdukciou oceánskej kôry Arabského mora pod eurázijský kontinent – procesom, ktorý často vedie k vzniku vulkanických reťazcov.
Sopka má aktívny hydrotermálny systém a uvoľňuje sírové plyny cez fumaroly, no neexistujú žiadne historické záznamy o erupciách.
Nové indície aktivity
Prvý dôkaz o možnej aktivite sa objavil v roku 2023, keď obyvatelia mesta Khash (asi 50 km od sopky) hlásili výrony plynov a zápach síry.
Tieto správy zaujali Mohammadhosseina Mohammadniu, doktoranda IPNA-CSIC a spoluautora štúdie.
Porovnaním satelitných snímok z misie Sentinel-1 Európskej vesmírnej agentúry si všimol miernu deformáciu pôdy v oblasti vrcholu.
Keďže región nie je monitorovaný zo zeme pre hraničné konflikty a prítomnosť ozbrojených skupín, práve satelitné dáta odhalili, čo sa deje pod zemou.
„Keď som analyzoval prvé snímky v roku 2020, sopka sa zdala úplne neaktívna,“ vysvetlil Mohammadnia pre Live Science.
„Ale v roku 2023 sa situácia zmenila. Pôda sa začala pomaly zdvíhať.“
Pridaj komentár